Política: La'os Hanesan Judas no Pilatos

Padre Martinho Gusmão

Dosente Filosofia, ISFIT Fatumeta, Dili.

(Reflexão Sexta-Feira Santa) 

OHIN ita celebra loron JESUS CRITO MATE IHA CRUZ. Baibain, iha Igreja Catolica ida ne’e hanaran loron SEXTA-FEIRA SANTA. Evangelista João ko’alia konaba JUDAS nebe lori soldado mai husi guarda templo ho ordem husi Sanédrio (Assembleia Amo-lulik sira) nian atu kaer JESUS. Horseik, membro PNTL ida dehan … tuir Estado de Emergencia nia ordem sira “jaga metin” Igreja atu sarani sira labele ba missa. Tan sarani balun “ulun moruk” hakarak ba missa. PNTL ne’e dehan, “Amo, hau nia fuan atu nakfera de’it; iha moris tomak hau nunca halo hanesan ne’e … hau sala na’in duni, maibe duni sarani sira labele missaaa (?!?!), Amoo …”!!! Soldado sira, hanesan mos PNTL ne’e (ho FFDTL) halo knar de’it, maibe sei iha CONSCIENCIA MORAL no la aguenta atu hulan ORDEM LEGAL mesak. Bele dehan, PNTL/ FFDTL mak tama iha “Getsemani” (to’os Oliveira) atu executa ordem nebe sira rasik la aguenta. 

JUDAS sira iha nebe? Papa Francisco dehan, sarani sira tenki reza ba Judas sira atu sira labele goza, hamnasa no haksolok … hodi fa’an inocente sira nia terus no susar, tanis no halerik. Ita hare, SEXTA-FEIRA SANTA ida ne’e … fatin hotu badin, rai mamuk tiha … ema hotu tur laran nakraik iha nakaras nia okos.

Husi Evangelho tomak, ita hare etapa 3 molok hamosu “SENTENÇA JURIDICA” hodi lori ba “CONDENA A MORTE” – (a) Sorumotu extraordinário husi CONSELHO iha Caifas nia uma; (b) processo interrogatório iha SANÉDRIO; (c) processo tribunal iha PILATOS nia oin.  

FUTU-LIA

Wainhira Jesus Cristo tama iha Jerusalem, ema hotu haklalak haksolok “David nia oan”, “Ida be mai hodi Na’i nia Naran”. Ida ne’e halo “aristocracia sacerdotal” no “Fariseu” sira nervoso sae, pânico no laran moras ona. Sa tan, Povo haklalak iha los loron boot PESACH (pascoa) – katak, loron salvação povo Israel no libertação nacional nian. Jesus Cristo tama ho solene, hanesasn los nia manan tiha ona “campanha antecipada”. Labele! Labele husik, ema ida la terkenal husi Nazare mai doko rai fali iha Jerusalem!!! Povo tomak agora fiar metin ba Jesus Cristo ... sa tan iha Betania (besik Jerusalem), Nia halo Lazaro moris fali husi mate. Caifas nudar Na’ilulik Ulun Boot dehan kedas, “Imi la compreende liu! Imi la hatene katak di’ak liu ba imi ema ida de’it mak mate atu nação tomak rahun” (Jo 11, 50). Sira halo lalais reunião iha CONSELHO (nai-lulik no Fariseu) hodi hare “impacto politico”: ema barak fiar katak Jesus Cristo nia código “David”. Ne’e katak Nia sei sai liurai. Ne’e katak hahu “mete politica” (hanesan sarani fariseu sira agora dehan “amo lulik keta mete politica”). Resultado husi sorumotu extraordinário conselho (aristocrático) hamosu declaração conjunta husi “Porta Voz” Caifas dehan “Di’ak liu, ema ida de’it mak mate ba povo tomak” (Jo 18, 14). Ne’e duni, iha KKN “religiosa” (festa salvação povo nian; patriotismo falso) no “politica” (festa libertação nacional; nacionalismo patético) atu elimina Jesus Cristo.

Hau rona bebeik ema dehan, “Amo lulik labele mete politica”! Ne’e hanesan “aristocrático” foun sira, nebe consagra (halulik) sira nia “patrão partido” atu elimina Igreja católica. Sira hanoin katak, tama partido no kaer ukun ... sira mak privilegiado halo politica; sira mesak mak matenek halo politica ... hodi hatudu laran moras no rai kunan ba “Bibi-atan di’ak” (Jesus Cristo), no “bibi-atan” ohin loron. Afinal, politica ba ema hotu nia diak (“bem-estar material e espiritual”; CRDTL artigo 6 alinea g) nee responsabilidade ema hotu nian; la’os “power-play” (partido sira) maibe “fair-play” (cidadão hotu). 

PROCESSO INTERROGATÓRIO

Kaer tiha Jesus Cristo, soldado/ guarda templo sira ho Judas lori kedas Nia ba SYNEDRIUM ho membro sira hanesan (partido): sacerdote sira, kbahen (ancião; katuas liana’in/ parlamento nacional?) no escriba (matenek na’in; jurista especialista suporter aristocracia). Sira futu lia atu foti acusação rua – (1) Jesus Cristo duni sai comerciante sira no dehan, sobu tiha Templo ne’e too loron 3 sei hari’i foun. Ne’e la’os “facto jurídico”, maibe “interpretação simbólica”. Persis hanesan agora, bulak sira IDFalso sempre dehan, “lalika mai interpreta tun sae”, husik ba PR, PM ka PPN ka TR mak interpreta. Sanédrio (Conselho) la gosta saida mak Jesus Cristo ko’alia (interpreta) ba nia hahalok, la’os hahalok di’ak nebe nia halo. Politico sira mak tauk (hirus). Povo gosta fali Jesus Cristo. Ida ne’e aumenta tensão duni. Acusação “religiosa” kala hela naran de’it ... la iha bukti hukum. 

Tan kedok tun sae la hetan ona “bukti” atu halo acusação, nune’e sira haksoit ba (2) “interesse politico”. SYNEDRIUM lori issue foun, Jesus Cristo declara ninia’An nudar “Messias, Judeu sira nia Liurai”. Imperialismo Romano haraik privilegio ba Sinédrio atu sira iha nafatin “status quo” atu ukun Templo no Fiar Messianico. Agora, se Jesus Cristo mai declara katak Nia mak “Messias”, ne’e katak hadau poder no doko fali sira nia status quo. Confrontação dramático nebe mosu, katak  Jesus Cristo mak sai fali Summo Sacerdote ba ema hotu nia di’ak (Hebreu 9, 11); Nia hadau fali posição nudar Na’ilulik “tuir ordem Melquisedeck” (Salmo 110, 4; Hebreu 5,6).  Lae! Hahalok hanesan ne’e labele ona husik liu.

Plano segredo ne’e hotu tiha mak Caifas tur iha nia kadunan atu halo processo interrogatório ba Jesus. Pergunta husi Caifas: “O mak Cristo, Maromak Oan? (Mateus, Marcos, Lucas). Jesus hatan, “Imi rasik mak dehan Hau se”. Rona de’it ida ne’e, Caifas hamrik les kedas nia batina hodi dehan, “blasfémia” (Mateus 26, 65). Lalika ona buka “bukti” ... lalika tan estuda kleur. Decisão tun kedas – oho Nia! 

Maibe, besik Pascoa ... sira labele fakar ran. Ne’e hafoer sira nia batina. Dalan di’ak liu mak dudu ba Pilatos.

PILATOS

Caso agora, oinsa mak husi “religião” no “politica”, Conselho Sinédrio hetan motivo “jurídico” atu acusa Jesus Cristo. Atu hetan alibi, sira halo acusação katak Jesus Cristo rasik dehan “Hau mak Liurai Judeu sira nian”. Ne’e hatudu katak Conselho Synedrium “dramatiza” tiha ho caso ida ne’e ba Estado de Emergência; Jesus Cristo hanesan “corvid19 positivo 1” nebe sai ameaça  boot ba Estabilidade Nacional, halo fraco tiha PAX ROMANA. Pilatos rona kois ida ne’e, nudar governador no chefe-de-estado maior, haksoit kedas. Nia mos hakarak halo interrogatório. Pergunta husi Pilatos, “Ne’e be Ó Judeu sira nia Liurai?”

Jesus hatan, “Ó rasik hanoin hanesan ne’e, ka ema seluk mak dehan ba ó konaba Hau?”.

Confusão mosu! Pilatos halo pergunta konaba “potestates” (poder politico), Jesus Cristo hatan fali konaba “auctoritatis” (autoridade moral). “Reino” nebe Pilatos hanoin mak ninia kadeira, ninia bikan laran, ninia uma laran, ninia partido laran. Reino nebe Jesus Cristo hanoin mak justiça, misericórdia, verdade. Rua ne’e la’o hamutuk hodi hamosu “bem-estar MATERIAL e ESPIRITUAL”. Nune’e, Jesus Cristo dehan, “Los duni, Hau Liurai! Hau moris, hodi mai iha rai klaran ne’e atu sasin LIA LOS. Ema hotu-hotu nebe MORIS TUIR LIA LOS, ema nee RONA duni HAU LIAN”. Ida ne’e mak iha filosofia politica, São Tomas de Aquino dehan “ADAEQUATIO INTELECTUS ET REI” – kakutak ho hahalok hakait malu (correspondência entre intelecto e realidade; STheol I q 21 a 2c). 

Pilatos bingung fuik!!! Atu halo tun sae la diak hotu. Liberta Jesus Cristo husi condenação la di’ak ona. Fo pena da morte ba Jesus Cristo mos todan los. Dalan di’ak liu mak FASE LIMAN. Tur nonok. Husik ba ... Povo mak sukat no tetu, se mak los se mak sala. 

Papa Francisco dehan “sarani sira halo politica labele hanesan Pilatos, fase liman ho ema nia mata-wen no ran iha basia laran”. Catolico sira nebe la iha fiar (hanesan fariseu no escriba, ho nailulik sira) mak hare sira nia fiar ba Jesus Cristo ne’e ho “espiritualismo” no “moralismo” (ho “legalismo”). Catolico nebe simples, honesto, sincero no autentico mak sira nebe hare Jesus Cristo iha Cruz tan injustiça nebe mosu liu husi manipulação “religião”, “politico”, “lei”. 


Online Counter