Mestre Pe. Júlio Crispim Ximenes Belo, Drs., MDpri.

Hakarak Forma Governu, Hatene Lai Nia Rekizitu Baze

Mestre Pe. Júlio Crispim Ximenes Belo, Drs., MDpri.

(Jurista no Akadémista)

INTRODUSAUN

Elaborasaun ne’e, mosu, ho objetivu atu fo esplikasaun ruma kona-ba rekizitu baze atu forma Governu, ne’ebé, ita-nia Asembleia Konstituente, hodi povu Timor-Leste nia naran, konsagra ona iha art. 106.º no art. 85.º, al. d) CRDTL. Atu bele entende, profundamente, rekizitu baze ba formasaun Governu, presiza análize ida kona-ba rekizitu materiál no formál sira tuir mai nee:

REKIZITU MATERIÁL NO FORMÁL BA FORMASAUN GOVERNU

Ko’alia kona-ba prosesu inisiál ba formasaun Governu, ninia baze mak iha CRDTL art. 106.º n.º 1 ne’ebé hateten Primeiru-Ministru (PM) indijita hosi partidu mais votadu ou hosi aliansa partidu sira ho maioria parlamentar no nomea hosi Prezidente Repúblika (PR), rona partidu polítiku sira-ne’ebé hetan asentu iha Parlamentu Nasionál (PN). Espresaun ne’e enkarna rekizitu materiál no formál sira hanesan tuirmai ne’e:

Primeiru, ko’alia kona-ba rekizitu materiál, kondisaun ne’e liga ho konteúdu ka esénsia legál hodi forma Governu. CRDTL liuhosi art. 106.º n.º 1 konsagra rekizitu materiál-hipotétika (disjuntiva) rua, dezignadamente, “partidu mais votadu” ou “aliansa partidu sira” no, rekizitu materiál-kategóriku mak “maioria parlamentár”. Rekizitu kondisionál rua temi ona, konsidera nu’udár kondisaun hipotétika-disjuntiva tanba sujeita ba partikula konektiva “ou” (ida eziste ona, seluk la uza ona, ou, se “partidu mais votadu iha ona”, la uza ona aliansa partidu sira). Konseitu ka nosaun “partidu mais votadu” iha espresaun referida, bele kompreende tuir ninia kompreensaun nu’udar “partidu polítiku” (PP) mais votadu, ou bele mós entende tuir ninia ekstensaun “koligasaun partidária” (KP) mais votada, ho supozisaun ida katak, eleisaun bele rezulta PP ou KP mais votadu. Nosaun “mais votadu” iha espresaun referida, em contrário sensu, rezulta konseitu “menos votadu”, katak, PP ka KP ida mak hetan ona “MAIS VOTADU”, PP ka KP sira-seluk konsidera nu’udár “MENUS VOTADU”. Ideia “mais votadu” ne’e bele mosu ho forma “maioria simples”, “maioria absoluta” ou “maioria kualifikada” [maibé tenke respeita rekizitu materiál-kategóriku “maioria parlamentár” (maioria absoluta ka maioria kualifikada).

Iha situasaun ne’ebé difisil atu sustenta ezisténsia governasaun ho “maioria simples” (katak, laiha segurança no serteza jurídica tanba la hetan “maioria parlamentár”), CRDTL liuhosi art. 106.º n.º 1, loke dalan ba “aliansa partidu sira”. Konseitu ne’e, refere ba aliansa, akordu ka koligasaun partidária pós eleitorál, ho rekizitu determinante mak maioria parlamentár (maioria absoluta ou maioria kualifikada) maibé, tenke respeita princípio da justiça no princípio da legitimidade democrática (ne’ebé lejitimidade demokrátika ne’e hetan hosi rezultadu eleisaun). Bele dehan katak, PP ou KP “mais votadu” mak iha direitu atu konvida PP ka KP “menos votadu” balun atu mai hamutuk hodi hetan “maioria parlamentár” ne’ebé seguru (maioria absoluta ou maioria kualifikada) ba sustentabilidade governasaun.

Nu’udár esplikasaun adisionál, iha diferensa entre KP pré-eleitorál no Aliansa Partidu (AP) pós-eleitorál. KP pré-eleitorál ninia objetivu atu hetan asentu iha PN no hetan kualidade “mais votadu”, nune’e PP ida, se tama ona iha KP ida, la bele integra tan iha koligasaun, simultaneamente, ho KP sira-seluk [Lei n.º 2 /2016 de 3 de Fevereiro, art. 9.º n.º 3].

Enkuantu, AP pós-eleitorál ninia objetivu mak hodi asegura “maioria parlamentár” bazeia ba rezultadu eleisaun (respeita legitimidade demokrátika). Nune’e, ideia ba KP pré-eleitorál mak “tama iha koligasaun nia laran” (nu’udár manifestasaun hosi princípio da justiça no princípio da legitimidade democrática) no ideia ba AP pós-eleitorál mak “la’o hamutuk” ho KP ka PP balun (ne’ebé hetan ona asentu iha PN) hodi asegura “maioria parlamentár” (nu’udár manifestasaun hosi princípio da segurança jurídica ho serteza jurídica no princípio da legalidade democrática).

Segundu, ko’alia kona-ba rekizitu formál sira, ideia ne’e liga ho kompeténsia no dever sira-ne’ebé manifesta iha aktu tolu, nomeadamente, “indijitasaun”, “audisaun” no “nomeasaun” ne’ebé bele esplika hanesan tuirmai: Primeiru, aktu indijitasaun PM konsidera nu’udár kompeténsia própria hosi PP ka KP mais votadu ho maioria parlamentár ou aliansa partidu sira ho maioria parlementár ne’ebé manifesta princípio da justiça, princípio da segurança jurídica ho certeza jurídica, princípio de legitimidade democrática no princípio da legalidade democrática. Segundu, aktu audisaun ne’ebé hetan iha espresaun “rona partidu polítiku sira-ne’ebé hetan asentu iha Parlamentu Nasionál (PN)” [uza termu asentu tanba bankada ladauk forma]. Aktu ne’e konsidera nu’udár kompeténsia ka dever pasivu PR atu konfirma “maioria parlamentár” ne’ebé seguru ba sustentabilidade governamentál.

Tanba sá mak pasivu? Tanba PR hein “informasaun” hosi PN kona-ba maioria parlamentár liuhosi eleisaun meza parlamentár. Nune’e, rekizitu ne’e rasik exige “ACTOS PARLAMENTARES” (PN nu’udár sujeitu ativu) hodi “hatudu” formalmente liuhosi meza PN katak, maioria parlamentár ne’ebé iha (ka foun), seguru atu sustenta Governu nia vida [tanba iha sistema semi-prezidensiál, GOV moris no sustenta hosi PN, la’os hosi PR]. Tanba ne’e mak akontese, antes nomeia PM, PR hein lai eleisaun Prezidente Parlamentu Nasionál (PPN) nu’udár konfirmasaun ka kálkulu ida ba sustentabilidade governamentál iha futuru [Regimento do Parlamento Nacional (RPN) art. 16.º n.º 3].

Hanesan informasaun adisionál, LEGALMENTE PN MAK “KONFIRMA” MAIORIA. PARLAMENTÁR, LA’OS PP KA KP SIRA MAK BA FO HATENE BA PR KATAK IHA ONA MAIORIA PARLAMENTÁR. Terseiru, nomeasaun PM hosi PR. Preenxe ona presupostu materiál sira ne’ebé temi ona no presupostu-formál “indijitasaun” no “audisaun”, PR bele konkretiza ona ninia kompeténsia própria atu halo nomeasaun [konjuga ho CRDTL art. 85.º al. d)] ba PM. Actus nomeasaun ne’e, realiza liuhosi Dekretu PR (atu iha validade jurídika) no tenke publika iha Jornal da República (atu iha efikásia jurídika) [CRDTL art. 73.º].

Hetan ona validade no efikásia jurídika, Governu Konstitusionál formadu ona liu hosi nomeasaun PM no, PM bele propoen ona membru Governu sira-seluk hodi kompleta prosesu formasaun Governu. Nune’e, prosesu tuirmai mak nomeasaun membru Governu sira-seluk hosi PR, sob proposta PM [CRDTL art. 106.º n.º 2]. Ideia ne’e, kontém rekizitu formál rua, nomeadamente, “proposta” PM no “nomeasaun” PR ne’ebé manifesta princípio de interdependência dos poderes [CRDTL art. 69.º] nu’udár ninia matéria. Rekizitu rua referidu, sujeita ba neksu hipotétiku-kondisionál ne’ebé rezulta konsekuénsia rua: 1) PR só bele realiza nomeasaun kuandu iha proposta hosi PM; no 2) Termu “proposta” rasik rezulta subentendimentu ida katak, PR bele utiliza ninia “esfera da liberdade”, ho fundamentu profundu, hodi aseita ou rejeita respetiva proposta. Karik PR aseita ona, acto aseitasaun ne’e mós tenke liuhosi Dekretu PR ida, ne’ebé publika iha Jornal da República, hodi iha validade no efikásia jurídika (CRDTL art. 73.º)].

Hetan ona validade no efikásia jurídika, PR bele ona hakat ba acto fo tomada de posse ba membru Governu sira. Depois, husi tomada de posse nee membro Governu sira bele hala’o ona sira-nia mandatu konstitusionál ho responsabilidade no subordina ba Konstituisaun no Lei sira [Princípio primado da Lei (CRDTL art. 2.º n.º 2). Bazeia ba esplikasaun kona-ba rekizitu materiál no formál sira bá formasaun Governu, bele kompreende REKIZITU BAZE nu’udár konjuntu hosi rekizitu materiál no formál, hipotétiku no kategóriku, konsagra iha CRDTL art. 106.º, ne’ebé enkarna prinsípiu fundamentál Direitu hodi kria (forma) no sustenta ezisténsia Governu nu’udár órgaun soberania estaduál.

BOA LEITURA NO MELHOR SUCCESSO

REFERÉNSIA:

CUNHA, Paulo Ferreira. Direito Constitucional Aplicado, Viver a Constituição, a Cidadania e os Direitos Humanos. Quid Juris: Lisboa, 2007.

GOUVEIA, Jorge Bacelar. Direito Constitucional de Timor-Leste. Gráfica de Coimbra, LDA.: Coimbra, 2012.

MIRANDA, Jorge. Manual de Direito Constitucionál, Vol. II, Tomo III e IV. Coimbra Editora: Coimbra, 2010.

MIRANDA, Jorge. Manual de Direito Constitucionál, Vol. III, Tomo V, VI e VII. Coimbra Editora: Coimbra, 2010.

PEREIRA, António Pinto. Princípios Gerais de Direito, 1.ª Ed.. Coimbra Editora: Coimbra, 2013.

VASCONCELOS, Pedro Carlos Bacelar. Constituição Anotada, República Democrática de Timor-Leste. Empresa Diário do Minho, Lda.: Braga, 2011.


Online Counter