Governu la’os ‘bulak’ hodi renova estadu emerjénsia ba dala 17

DILI (TOP) — Prezidente Bankada Frente Revolusionáriu Timor-Lorosa’e Indenpendente (FRETILIN), Francisco Miranda Branco hateten, governu atual la’os ‘bulak’ hodi renova estadu emerjénsia ba dala XVII  iha Timor Leste.

“Permite ami hahú ami-nia intervensaun iha uma-fukun povu nian ne’e hodi hatete ba ita hotu, laiha governu bulak ida iha mundu maka de pois de hetan podér, hetan rekursu finanseiru hodi hala’o nia dezenvolvimentu nasionál ba nia rain, nia kesi an fali. Só bele eziste iha pensamentu polítiku sira ne’ebé iha sentimentu post power syndrome,” Francisco Miranda Branco hateten liuhosi deklarasaun politika bankda FRETILIN nian, iha sesaun plenaria PN ba renovasaun estadu emerjensia ba dala XVII, Dili, Tersa 24 Agustu 2021.

Nia dehan, bankada FRETILIN ninia postura hahú kedas iha inísiu pandemia Covid-19 iha fulan-marsu 2020 to’o loron ida ohin, sempre ho sentidu estadu aas no ho sentidu atu salva povu nia moris, apoiu no kontribui ho krítika no rekomendasaun ba órgaun ezekutiva no Centro Integrado Gestão de Crise, hodi hola medida prevensaun no mitigasaun ba hadook povu husi virus mortál ne’ebé hasai ona ema 377. 979 nia iha mundu tomak.

Deputadu sira hosi bankada FRETILIN durante enkontru eleitorál, sempre defende no ajuda sosializa ba populasaun kona-ba nesesidade atu simu vasina, nu’udar dalan ne’ebé nasaun sira iha mundu tomak foti hodi hasa’e imunidade hasoru virus ida-ne’e. Bainhira simu vasina prevene ba an rasik nomós maluk sira seluk, dalan di’ak liu ba defende Estadu ho povu maka koopera ho governu, simu vasina hasa’e imunidade no evita halibur ema barak, nune’e evita mós kontaminasaun no kontájiu. 

Nia esplika, liuhusi debate renovasaun estadu emerjénisa ne’e, bankada FRETILIN bolu atensaun fila-fila ba dala-2 no dala-3 onda husi pandemia ne’e, ho referénsia ba Febre Española ne’ebé 2ª no 3ª onda hamate ema barakliu nia vida, iha tinan 100 ba kotuk.

Prezidente bankada FRETILIN ne’e hatutan, ohin loron, haree ba evolusaun preokupante ba kazu SARS-COV-2 ne’ebé sa’e maka’as iha Timor-Leste, ho risku importasaun, transmisaun no propagasaun iha Timor-Leste.

“Ita mai hamutuk dala ida tan iha plenária, uma-fukun povu nian ida-ne’e diskute ita-nia povu nia moris, atu salva ita-nia ema husi mate. Liuliu tanba ita hasoru frakeza no dezafiu barak, iha karénsia no ‘falta de recursos humanos especializados’ no falta ekipamentu ho infra-estrutura adekuada hodi atende ita-nia populasaun. Ita-nia Sistema Serviços de Saúde ne’ebé frájil tebes, ne’ebé depende liu ba rai-li’ur, eransa mai husi governasaun tinan 10 resin liuba. Ne’ebé governu ho tinan 2 – tinan 3 labele halo milagre hodi halo mudansa boot,” nia esplika.

Deputadu FRETILIN ne’e hateten, biar nune’e FRETILIN louva VIII Governu ho Centro Integrado Gestão de Crise nia esforsu no seleridade, iha tempu rekorde konsege prepara fatin izolamentu Vera-Cruz, Lahane no Tasi-tolu iha sidade kapitál Díli, ho pesoál no ekipamentu ne’ebé garante tratamentu ne’ebé salva ema nia vida.

“Ba kazu sira ne’ebé akompaña ho moras komplikadu hanesan tensaun, moras pulmonár, ‘diabetes’,‘coração’, ‘cancer’ maka foin iha risku aas no mate duni, infelizmente,” nia esplika.

“Ami louva governu nia seriedade hodi prepara kondisaun sira ba Hospital Suai no Maliana, tuir relatóriu ohin dadersaan ami rona liuhosi televizaun bele ona halo serbisu atendimentu ba pasiente Covid-19 ho kondisaun grave, no lapresiza lori mai kapitál Díli. Nune’e mós ba prontidaun governu nian hodi responde ba tratamentu maternu-infantil ho preparasaun maternidade ba inan isin-rua ho Covid-19, iha edifísiu B, fatin izolamentu Tasi-Tolu nian”.

Nia hatutan, númeru infetadu aumenta loron ba loron inklui profisionál Saúde sira, ne’ebé redús númeru ‘profissionais’ hodi asegura atendimentu públiku. Foufoun ita tuir duni rekomendasaun husi Organizasaun Mundiál Saúde ne’ebé define médiku 1 ba pasiente na’in 10 iha fatin izolamentu oras tolu-tolu rotativamente, maibé situasaun atuál fatin izolamentu iha kapitál Díli daudaun ne’e, doutór ida atende pasiente, ami kalkula 45-50 pasiente.

“Uluk profisionál saúde sira serbisu loron 14, halo kuarentena loron 14 no deskansa loron 14 hamutuk ho família. Agora deskansa loron 5 de’it, dalaruma doutór espesialista sira lato’o loron 5 tama filafali tanba ‘falta de pessoal".

Bankada FRETILIN sujere ba Governu atu reforsa ‘frontline’ saúde liuhusi rekrutamentu ‘Recursos Humanos’ hodi hatán ba situasaun ida-ne’e. Nune’e mós solusiona lailais, karik bele pesoál saúde ‘frontline’ ne’ebé seidauk hetan sira-nia direitu.

Bankada FRETILIN rekomenda ba VIII Governu, karik dekreta konfinamentu obrigatóriu iha kapitál Díli no iha munisípiu sira iha fronteira ho Indonézia hodi kombate propagasaun variante foun, presiza halo uluk avizu ba populasaun sira hodi prepara sira-nia an, nune’e mós Governu presiza prepara kondisaun lojístika ruma molok dekreta medida konfinamentu obrigatóriu.

“Ita-nia populasaun saturadu,  baruk ona, kolen ona ho situasaun ida-ne’e. Ho tan polítiku sira, balu ne’ebé politiza moras pandemia mundiál ida-ne’e, tanba sira-nia hanoin, sira-nia pensamentu ‘post power syndrom".

Nia dehan, ho situasaun ida-ne’e, profisionál saúde sira mós dezgastadu ho karga orária serbisu nian tanba númeru infetadu ne’ebé aumenta loron ba loron. Oinsá maka hanesan povu, nu’udar mós hanesan nasaun bele kontribui lisuk ho hanoin pozitivu, konstrutivu, no hahalok atu lailais normaliza situasaun ida-ne’e, no lailais hasai karga serbisu profisionál saúde sira-nian hodi fó mós tempu ba sira-nia an no ba sira-nia família. Oinsá kombate virus Covid-19 ho variante foun, karik la esforsu hamutuk, evita halibur ema barak iha fatin oioin, iha reuniaun sira, iha festa sira no fatin turizmu sira? 

Nia konta, atu fila ba normalidade ho prezensa Covid-19 nafatin iha populasaun sira nia leet, presiza kompleta vasina, hatoman an mantein distánsia sosiál, fase liman beibeik no uza máskara. Maibé ladauk sufisiente bainhira oan sira ho idade menus husi tinan 18 ladauk simu mós vasina.

“Tanba ne’e, ami rekomenda ba governu atu aselera prosesu akizisaun no vasina ba ita-nia populasaun ho ‘faixa etária’ tinan 12-17, ne’ebé reprezenta ‘faixa etária’ boot liu ne’ebé sai ‘futuros responsáveis’ ba nasaun ida-ne’e nian”.

Bankada FRETILIN sujere ba governu atu hapara temporariamente prosesu ensinu-aprendizajen hodi evita aumentu númeru kontájiu iha ‘faixa etária’ ida-ne’e.  Husu ba EDTL IP atu proativu liután hodi garante eletrisidade 24 oras ba Hospital Nacional, SAMES, no ba fatin Izolamentu sira ne’ebé halo konta ba kazu ho gravidade.

Nia konta, iha oportunidade ida-ne’e Bankada FRETILIN espresa sentimentu kondolénsia ba família sira ne’ebé lakon sira-nia ema, membru família nian husi Pandemia Covid-19 ne’ebé tuir relatóriu ikusliu hamutuk ema na’in 50.

“Hakarak mós presta omenajen ba profisionál saúde no ema hotu-hotu ne’ebé serbisu no sakrifika sira-nia an ba ita-nia povu no ba ita-nia nasaun nia prosperidade,” nia hokotu.

Entretantu, deputada CNRT, Bendita Magno ne’ebé le’e deklarasaun politika bankada CNRT nian katak, Bankada CNRT husu ba polítiku sira ne’ebé hare ba asuntu Covid-19 atu labele politiza moras ida ne’e hodi halo rahun liután ita nia estadu ne’ebé ita harii ho povu besik rihun atus tolu nia ruin no ran. Loron ba loron ita hotu asiste dezenvolvimentu no evolusaun Covid-19 iha ita nia rain, ne’ebé ita hare momoos hela katak gráfiku estatístika Covid-19 nian laiha mudansa dezde Marsu 2020.

Dadus estatístika kontinua hatudu katak taxa reskuperasaun husi infesaun Covid-19 mantein ho númeru 99.7%, enkuantu taxa obitunian para iha númeru 0.3%, ida ne’e katak nivel perigu ka ameasa husi Covid-19 labele sai sasukat ida atu adia ka suspende eleisaun nasionál sira ne’ebé sei mai.

Iha nasaun seluk, hanesan iha India ne’ebé taxa mortalidade as liu ho variante oin-oin husi Covid-19 nian, inklui Variante Delta, Governu hala’o eleisaun tuir kalendáriu ne’ebé iha tiha ona, nune’e mós ho nasaun hanesan Japaun, Polónia, Malázia, no nasaun 120 sira seluk.

Tanba ne’e, Bankada CNRT dala ida tan afirma nia pozisaun katak husu ba polítiku sira, liu-liu hirak ne’ebé oras ne’e kaer hela podér atu labele uza razaun Covid-19 hodi intervein iha kalendáriu eleisaun nian.

Marcelino Bata
Author: Marcelino BataWebsite: https://www.oekusipost.comEmail: Este endereço de email está sendo protegido de spambots. Você precisa do JavaScript ativado para vê-lo.
Jornalista
Jornalista TOP. Bandu atu simu envelope ka sasan ruma husi fonte informasaun sira.

Online Counter