KHUNTO dúvida ba planu rekuperasaun ekonomia

DILI (TOP) — Deputadu Luis Roberto husi partidu Kmanek Haburas Unidade Nasionál Timor Oan (KHUNTO) kestiona, no dúvida ba planu rekuperasaun ekonomia ne’ebé nia prosesu ne'e sei kontinua iha faze diskusaun de’it.

"Ha'u haree ba planu rekoperasaun ekonomia ne'e, dezde inisiu kedas ate a data. Ita seidauk iha planu ne'ebé diak. Tantu husi governu ne'ebé de'it," dehan Luis iha sesaun plenária Parlamentu Nasionál Dili Tersa 20 Outubru 2020.

Deputadu husi postu Venilale, Baukau ne’e konsidera governu anterior to’o ohin loron mós seidauk iha planu fiksu ida atu hatur ekonomia loloos maka ida ne'ebé, no atu rekupera maka ida ne'ebé.

"Tanba ita haree ba iha estadu emerjensia ne'e ita responde ai-han no osan ba komunidade, ne'e la’os rekuperasaun ekonomia," nia kestiona.

Nia konsidera saida maka governu halo durante periodu surtu Covid-19 ne'e atendimentu emerjensia ba atu prevene Covid-19. Tanba ne’e nia sei dúvida hela ho programa governu nian kona-ba atu hadia ekonomia se nian, atu hadia ekonomia ida ne’ebé?

Hatan ba kestaun ne’e, Ministru Agrikultura no Peska Pedro dos Reis katak, sei loke oportunidade ba empreza lokal sira hodi tuir tenderizasaun atu sosa hahan maka fahe ba komunidade sira.

“Ami mós tenke hato'o katak iha tenderizasaun barak ne'ebé kolleta nune'e MAP garantia sei osan ne'e iha povu kestiona kona-ba povo kuda governu sosa. Aproveita oportunidade ida ne'e bele uza osan ne'e hodi sosa ba komunidade, agrikultur sira nia produtu," nia hatan.

"Planu sira seluk ne'ebé ha’u temi ne'e iha redi hela, iha foho lolon sira ne'ebá stock ne'e barak liu-liu ba fore-rai, fore-mungu no koto ne'e kuaze barak. Maibé ita la'o lai ba maka ita ko’alia," nia esplika.

Governu planeia ona atu implementa programa rekuperasaun ekonómika kurtu prazu ba cesta bázika iha tinan ne’e nia rohan. Programa ne’e lidera hosi Ministériu Koordenadór Asuntu Ekonómika  (MKAE), ho koordenasaun hosi Ministériu Agrikultura no Peska (MAP), MTKI no Sekretaria Estadu Kooperativa (SEKoop). MTKI sei responsabliza fasilita voucher.

Cesta bázika ba família ho totál kustu millaun $71,5 (valór bele iha mudansa), ho objetivu atu fó apoiu ba nesesidade bázika família, kombate hamlaha ba família vulnerável liu, apoiu ba agrikultór, produtór no komersiante lokál. Apoiu ne’e sei entrega ho forma voucher, ho kompozisaun ai-han ijiene no moos ho baze per kapita dimensaun família ho preferénsia produtu nasionál iha merkadu lokál.

Entretantu, programa ne'ebé iha medida sia (9) ne’e aprezenta ona husi Ministru Prezidénsia Konsellu Ministru, Fidelis Manuel Leite Magalhães ba Parlamentu Nasionál iha loron Tersa 20 Outubru 2020.

Politiku nain husi Partidu Libertasaun Popular (PLP) ne’e esplika, husi medida 9 ne’e balun la’o tiha ona ho nia total gastus maka millaun $91.7, no identifika planu ne’ebé hala’o ona liuhosi faze dahuluk ho forma fazeada no kurtu prazu entre jullu no dezembru 2020, ho orsamentu millaun $113,4 hodi finánsia atividade hotu liu husi osan Covid-19 iha OJE 2020.

Hosi montante orsamentu millaun $113 ne’e atribui ba programa Cesta Básica hahú hosi fulan-Novembru no Dezembru millaun $71,5, subsídiu retoma implementasaun hahú husi fulan Jullu no Dezembru ho kustu estimada millaun $35, dispensa kontributivu implementasaun hahú hosi Jullu to’o Dezembru maka millaun $3,6 no apoia espesiál ba traballadór informál hodi implementa entre Outubru no Dezembru iha tinan ne’e ho total millaun $3,3.

Governante mai husi munisipiu Bobonaro ne’e esplika, planu rekuperasaun ekonómika ne’e fahe ba etapa rua, etapa dahuluk nia objetivu maka atu hamenus impaktu Covid-19 liu husi reposta prazu badak. Etapa daruak, ida ho medida sira médiu prazu nian ba rekuperasaun ekonómika (ne’ebé kobre períodu tinan 2 to’o tinan 3).

Medida sira ba prazu badak inklui fahe bote nesesidade bázika nian (voucher) ho valór $25 ba kada ema (uza rejistu uma-Kain), subsídiu rekuperasaun fulan haat ba empreza sira-ne’ebé rejista lakon rendimentu, no izensaun kontribuisaun sira ba seguransa sosiál.

Faze ne’e kobre área sira hanesan:

  1. Agrikultura (agro-indústria ki’ik). Foku ba kafé liuhosi subsídiu ida hodi apoia renovasaun plantasaun sira) aleinde ai-kameli no ai-teka. Ba oin, Governu prevee implementasaun polítika substituisaun (parsiál) ida ba importasaun, liuliu hosi foos.
  2. Setór ne’e ninia ojetivu mak atu kria empreza estadu ida hodi implusiona setór ne’e, hadi’a edukasaun no formasaun profisionál, reabilita infraestrutura hanesan rezidénsia administradór nian tuan sira no estrada rurál sira no promove ekoturizmu ho kombina fatin alojamentu nian ho kafé laran ka natar.
  3. Planu ne’e ninia objetivu maka atu implementa programa abitasaun sosiál nian ida- ne’ebé Institutu Nasionál Seguransa Sosiál ka instituisaun foun ida maka sei jere, nune’e bele alkansa universalizasaun saneamentu báziku, bee no enerjia elétrika iha nasaun laran tomak.
  4. Setór ne’e ninia objetivu mak atu aumenta proporsaun orsamentu Estadu ne’ebé alokadu ba setór ne’e, aumenta númeru eskola CAFE sira nune’e mós rede eskola sekundária, pré-eskolár no sentru formasaun profisionál no promove manutensaun no rekuperasaun edifísu eskola nian sira.
  5. Saúde. Setór ho ninia objetivu maka aumenta gastu rekorente sira hodi hadi’a kualidade serviisu saúde nian, fortalese apoiu finanseiru no tékniku sira ba programa prinsipál sira hanesan saúde iha família, saúde eskolár no saúde iha serbisu, investe iha infraestrutura no hadi’a formasaun ba pesoál saúde nian.
  6. Protesaun Sosiál ninia objetivu mak atu kria mekanizmu pagamentu alternativu atu evita selu osan direta no hamenus kustu, aumenta kobertura ‘Bolsa da Mãe; aumenta protesaun (ezemplu, mate iha rejime la’ós kontributivu) implementa programa empregu ativu nian no avalia viabilidade hosi rendimentu báziku universál ida.
  7. Aspetu institusionál ninia intensaun ne’e maka aprova lejizlasaun hotu-hotu ne’ebé pertinente ba kestaun fundiária sira, elabora no aprova lejizlasaun emprezariál hanesan rejime falénsia hadi’a funsionamentu tribunál sira no reforma administrasaun públika.
  8. Instalasaun fibra ótika ho ninia objetivu maka implementasaun fibra óptika iha nasaun laran tomak, liuhosi fiu iha tasi okos ne’ebé liga Timor-Leste ba mundu tomak.
  9. Fonte enerjia renovavel, sustentavel no alternativa. Planu ne’e atu halo promosaun fonte enerjia renovaven sira, liuliu loro-matan, bee no anin.
Marcelino Bata
Author: Marcelino BataWebsite: https://www.oekusipost.comEmail: Este endereço de email está sendo protegido de spambots. Você precisa do JavaScript ativado para vê-lo.
Jornalista
Jornalista TOP. Bandu atu simu envelope ka sasan ruma husi fonte informasaun sira.

Online Counter