Covid-19: Xanana prefere hametin fronteira

AKREMA (TOP) - Lider Karismátiku, Kay Rala Xanana Gusmão husu ba Governu Timor-Leste fó apoiu masimu ba Unidade Patruliamentu Fronteira (UPF) no Unidade Polisia Maritima (UPM) halo seguransa masimu kontrola seguransa iha fronteira terestre no tasi hodi evita ema halo transaksaun ilegál lori surtu coronavirus tama Timor-Leste.

Xanana mós sujere di’ak liu Governu taka lai movimentu sidadaun sira iha fronteira terestre no aeroportu hodi salva Timor-Leste ameasa Covid-19.

“Ita rona ona Konsellu Ministru atu estende Estadu Emerjensia (EE) ba haat, tanba ne’e ha’u la’o heleu ona fronteira hamutuk ho Unidade Patrulliamentu Fronteira (UPF) no mai ho Unidade Polisia Maritima hodi husu ba imi liu-liu peskadór sira no populasaun sira iha fronteira atu evita halo atividade transaksaun ilegál para ita evita Covid-19 tama ita nia rain,” hateten Xanana durante sosializa regra Covid-19 no fó apoiu ai-han ba populasaun Bairru Akrema, Aldeia Waru-Anan, Suku Biqueli, Postu Administrativu Atauro, Munisipiu Dili, Segunda 3 Agostu 2020.

Xanana ho hakaraik aan husu ba peskadór Waru -Anan Atauro ne’ebé moris baliza ho fronteira tasi Liran no Wetar, Indonézia, Alor, Batugade, Kovalima no Oe-Kusi Ambeno atu kuidadu halo movimentu, tanba dadaun ne’e Indonézia mós regista Covid-19 ho númeru boot.

“Imi tenki evita halo atividade transaksaun ilegál, nune’e labele lori risku ba familia no sosiedade, tanba iha mundu moras ne’e kontinua ataka makas tebes no ita nia nasaun viziñu Indonézia mós kazu númeru sei sa’e makas,” dehan Xanana.

Lider Rezistensia ne’e konsidera númeru kazu ne’ebé kontinua regista makas iha mundu no nasaun viziñu fó ameasa ba povu Timor-Leste.

Nia hatutan, iha mundu tomak liu-liu nasaun boot sira hanesan, Amerika, Xina no nasaun seluk ne’ebé sira nia ekipamentu saúde modernu tebes, maibé povu mate ho númeru boot tebes.

Entretantu, totál abitante iha Aldeia Waru-Anan hamutuk atus lima resin durante ne’e enfrenta problema estrada aat, la asesu ba liña eletrisidade no redi telekomunikasaun inklui problema bee moos hodi prezudika sira haree problema menus ekonomia durante implementasaun EE too agora.

Iha fatin hanesan, Xefe Suku Viqueli Daniel Martins, rekoñese populasaun sira iha Atauro ne’ebé maoria nu’udar peskadór moris iha risku nia laran, tanba sira kontinua halo atividade transaksaun sasán ho populasaun Liran no Wetar, Indonézia.

Danuel husu ba Governu Timor-Leste atu reforsa seguransa makas iha Atauro no apoia ekipamentu mediku nian ba pesoál saúde sosializa nafatin informasaun ba populasaun hodi evita halo transaksaun ba atividade negosiu faan ikan no atividade seluk tan.

“Ami husu se bele governu reforsa seguransa iha Atauro, tanba Atauro ne’e risku tebes Covid-19 bele tama, tanba populasaun sira dala ruma iha tempu kalan boot tama halo movimentu ba ho ró hodi halo atidade transaksaun faan ikan no sasán balu susar baa mi atu halo kontrolu,” nia hatete.

Nia hatutan, problema ne’e rasik sira hato’o on aba Komandu PNTL Atauro no Unidade Polisia Maritima (UPM), maibé forsa rua ne’e mós hasoru problema menus transporte no la iha ró atu halo patruliamentu iha tempu kalan no loron. 

Raimundos Oki
Author: Raimundos OkiWebsite: https://www.oekusipost.comEmail: Este endereço de email está sendo protegido de spambots. Você precisa do JavaScript ativado para vê-lo.
Xefe Redasaun & Editor

Online Counter